Atmosféra hýrila farbami! Dňa 12.5.2019 sa konal v Bratislave druhý ročník festivalu udržateľnosti Pomalo, ktorý pritiahol obrovský dav ľudí. Organizátorom bolo Občianske združenie Samé ucho, medzi spoluorganizátorov a garantov podujatia patrila organizácia Fashion Revolution, IPRUM, INCIEN a Nosene. Na podujatí v zmysle zero waste sme mohli vidieť 100 stánkov, 9 prednášok, 8 workshopov a 3 triediace stanice. Podobne, ako to bolo na prvom ročníku tohto festivalu, ktorý prebiehal v októbri 2018, aj v tomto sa kompetentným podarilo zožať mimoriadny úspech. Z každej strany prichádzali ľudia, ktorí chceli ochutnať ich produkty a otestovať ich výrobky. Nachádzala sa tam široká vzorka návštevníkov od vyznávačov minimalizmu, milovníkov prírody, športových nadšencov, módnych kritikov či slobodných umelcov z celého Slovenska, ale aj zahraničia. Usporiadať takéto veľké podujatie nebolo jednoduché, pretože si vyžadovalo množstvo prípravy a veľmi dôležité bolo sa držať aj danej tematiky. ,,Vystavovatelia by mali spĺňať podmienky etickej módy, udržateľného dizajnu, fair trade či zero waste,“ hovorí organizátorka podujatia Stanka Obložinská. Už po prvom ročníku sa predajcovia sami začali ozývať, čo podstatne zjednodušilo ich výber. ,,Mnohí nám už po druhýkrát prejavili dôveru a z toho sa veľmi tešíme,“ priznáva s tajuplným úsmevom Stanka, ktorá si nevie druhý ročník vynachváliť. Oproti minulému ročníku sa však proces pri triedení odpadu vylepšil a zaradila sa do nich aj nádoba na bioodpad. ,,Na triediacich staniciach ku kontajnerom na plasty, sklo, papier, pribudla aj možnosť triediť biologicky rozložiteľný odpad, čo je určite veľký posun pre druhý ročník festivalu,“ prezrádza s nadšením organizátorka. Zo všetkého najviac sa jej páčila na festivale jeho atmosféra. ,,Snahou organizátorov, návštevníkov, predajcov či organizácií bolo spojiť sa pre dôležitú vec. Z môjho pohľadu sa to podarilo a to nadšenie bolo z tých ľudí aj cítiť,“ dokončuje rozprávanie organizátorka podujatia Stanka Obložínska.
Ako dobrovoľníčka projektu Redukujem som sa rozhodla zmapovať jednotlivé stánky a priniesť vám ochutnávku toho, čo ste mohli na tomto festivale vidieť a čo hodnotím ako nesmierne zaujímavé.
BODKA donut point
Projekt BODKA donut point je jeden rok na trhu a ďalšie dva roky sa vyvíjal. Jeho zakladatelia Tomáš a Lucia (31) z Banskej Bystrice sa orientujú na donuty, pri ktorých radi experimentujú. Ako hovorí sám Tomáš, podnikanie v oblasti tejto sladkej pochúťky ho stálo veľa času a energie. ,,Trvalo mi šestnásť rokov, kým som zistil, aké chute sa dajú spájať,“ vysvetľuje. Podľa jeho vlastných slov predstavuje každý donut dlhú cestu spoznania surovín, kombinácií a nakoniec samotného testovania v praxi. Sú zdrojom inšpirácií z ich početných ciest po celom svete, vďaka ktorým prinášajú na Slovensko množstvo noviniek. Obaja si potrpia na férovom prístupe a preto sa snažia byť k svojim zákazníkom úprimní. ,,Naše cesto je vegánske vždy a v prípade, ak náš donut obsahuje nevegánsku zložku, uvádzame to na popisnom štítku,“ hovorí Tomáš. Výroba jedného donuta nie je tak jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá a veľakrát sa za ním skrýva hlbší príbeh. ,,Kým vytvorím novú kombináciu, môže to trvať niekoľko dní,” prezrádza Tomáš z Banskej Bystrice, ktorý svoju prácu nadovšetko miluje. I napriek tomu, že donášky robí len po strednom a západnom Slovensku, môžete na neho naraziť takmer kdekoľvek. ,,Spolu so svojou drahou polovičkou Luciou (31) vedieme kočovnícky život a tak nás môžete stretnúť prakticky hocikde,“ dodáva šibalským úsmevom. Jeho cieľom v tomto roku je zúčastniť sa všetkých festivalov, dobrých trhov, zabaviť sa, užiť si to a prípadne sa dostať do kaviarní, ktoré rovnako rozmýšľajú a majú záujem s ním spolupracovať. ,,Práve odtiaľ by som mohol načerpať nové poznatky, ktoré by mohli vylepšiť náš sortiment,“ konštatuje Tomáš. Medzi ich donutmi návštevníci nájdu príchute rakytníka v kombinácií so zeleným čajom, donut s kórejským ovocím yuzu, slaným karamelom, marakujou, kokosom a ďalšími zaujímavými príchuťami. ,,Všetky naše donuty donášame do prevádzky Kaffíčko, ktoré sídli v Bratislave na Obchodnej ulici. Budeme veľmi radi, ak sa tam zastavíte,“ ukončuje svoje rozprávanie Tomáš, zakladateľ projektu BODKA donut point.
Viac info o projekte: https://www.facebook.com/BodkaDonutPoint/
Herbárium
Projekt Herbárium vznikol v roku 2012 ako osobná potreba navrátiť telu späť schopnosť samoliečby s podporou bylinných pomocníkov a zároveň nezasahovať do vývoja imunity dieťaťa chemickou cestou. „Prirodzene som sa začala viac zaoberať tým, čo jem, dýcham a inak prijímam ja a tým pádom aj moje dieťa. Odchod na materskú bol rozhodujúci. Mala som čas viac tráviť v prírode ako v kancelárii, a keďže som už od malička inklinovala k bylinkám, viedli moje kroky častejšie a častejšie na lúku,“ hovorí zakladateľka projektu Veronika Repková. V ich reprezentačnom stánku sme mohli nájsť ručne vyrábané produkty obsahujúce vysoké percento extraktov z bylín, doplnených o rastlinné a esenciálne oleje. Všetky nazbierané byliny prejdú niekoľko krát rukami a pozorným okom, kým sa z nich stanú hotové produkty. Všetky ingrediencie pochádzajú z čistých prírodných zdrojov a ak je to možné, uprednostní sa v prvom rade organická kvalita. ,,Uvedomujeme si, že úrodná pôda je cenný zdroj života pre rastliny, a preto nepodporujeme používanie akýchkoľvek chemických pesticídov,“ vysvetľuje Veronika Repková. Ich produkty sú balené v sklenených obaloch, sú vyrobené bez vytvárania akéhokoľvek odpadu a tiež sú distribuované bez ďalších zbytočných obalov, ktoré by zaťažovali prírodu. Tieto produkty oslovili najmä ženy, ktoré chcú seba aj svoju rodinu liečiť a rozmaznávať prírodnou cestou. ,,V našom sortimente sa však nájdu tiež výrobky pre mužov, deti a aj staršiu generáciu, ktorú zaujmú práve liečivé extrakty z bylín v našich mastiach, zameraných na podporu pohybovej sústavy,“ ukončuje svoje rozprávanie Veronika Repková, zakladateľka projektu Herbárium.
Viac info o projekte: https://www.facebook.com/herbariumprojekt.sk/https://herbariumprojekt.sk/o-projekte/
Manuzona
Projekt Manuzona je na trhu už zhruba štyri roky. Jeho zakladateľka Ľubica Noemi (37) z Pezinku sa venuje ovčej vlne, hlavne jej ručnému pradeniu. ,,Manuzona znamená zóna ručnej výroby a svoj projekt som tak pomenovala preto, lebo sa kamarátim viac s rukami, ako so strojmi,“ hovorí s úsmevom sympatická Ľubica. Zameriava sa na vlnu od slovenských chovateľov ovečiek alebo na kontrolované ekologické chovy zo zahraničia. Vlnu si pradie na vretienku alebo na kolovrátku, v niektorých prípadoch si ju farbí, mixuje rôzne vlákna dokopy. Hotové pradienka potom predáva ako voľný materiál ďalším ľuďom na pletenie, háčkovanie, tkanie alebo z nej sama pletie na objednávku. Na hotové pleteniny si väčšinou, ale kvôli cene kupuje kvalitné priadze z prírodných vlákien, bez syntetického materiálu. Ľubica vedie kurzy pradenia: jednak individuálne, vo svojom ateliéri v Pezinku a jednak trojdňové kurzy pod hlavičkou občianskeho združenia Naša vlna vo Zvolene. ,,Moja klientela pozostáva z pomerne úzkej skupiny, pretože vzťah k vlne sa u nás na Slovensku trošku vytratil. Je potrebné ľudí znova o nej informovať, o jej využívaní, vlastnostiach a obnovovať ich záujem,“ vysvetľuje pohotovo. Podľa plemena ovce sa rozlišujú rôzne typy vlny, ktoré sa veľmi rôznia vlastnosťami či jemnosťou. Špeciálne býva glorifikované merino, pretože pochádza z plemena oviec, šľachteného dlhé storočia na jemnú vlnu a preto si ľudia túto vlnu zafixovali ako najlepšiu. Mladá zakladateľka si myslí, že ľuďom chýba v oblasti vlny určitá informovanosť. ,,Ja trošku fungujem ako antimerinová lobby (i keď vždy nejaké z kontrolovaného chovu mám), lebo sa menej hovorí o tom, že sa merino práve kvôli jemnosti nehodí na všetko,“ upresňuje Ľubica, ktorá upozorňuje na to, že čím je vlna jemnejšia, tým má rýchlejší sklon sa opotrebovať. Ako sama hovorí, tak cena vlny závisí od ručne pradenej vlny. ,,Premenných je veľa: stav vlny, z ktorého vychádzam, typ priadze, akú idem robiť, technika, akú používam, farbenie, hrúbka priadze. Jedno stogramové pradeno tak môže mať desať, ale aj osemsto metrov a jeho cena sa pohybuje od pätnásť do šesťdesiat eur,“ hovorí Ľubica. Od typu priadze závisí aj čas, ktorý jej práca reálne zaberie. ,,Pradienko hrubej priadze na jednu čiapku môže byť hotové za hodinu, avšak tenúčka priadza na veľký čipkový šál pokojne môže zabrať aj dva až tri dni,“ ukončuje svoje rozprávanie, Ľubica Noemi, zakladateľka projektu Manuzona.
Viac info o projekte: https://www.facebook.com/manuzonahandmade/http://www.manuzona.com/
Priatelia zeme
Ako neziskové občianske združenie, ktoré chráni životné prostredie a prírodu na Slovensku, na trhu pôsobia od roku 1996. Zameriavajú sa najmä na eliminovanie znečistenia odpadom a toxickými látkami, ale tiež podporujú a zavádzajú do praxe udržateľné riešenia, ktoré sú prínosné pre planétu. ,,V rámci osvety na Slovensku spolupracujeme s jednotlivcami, komunitami, obcami aj štátnou správou,“ prezrádza Branislav Moňok, štatutárny zástupca organizácie. V ich stánku sme na festivale udržateľnosti Pomalo mohli naraziť na vermikompostovanie, ktoré ešte viacerí ľudia na Slovensku vôbec nepoznajú. Tí, ktorí sa s ním aj stretli, nevedia pochopiť často krát zabúdajú na akej báze funguje a čo je vlastne k jeho používaniu potrebné. ,,Vermikompostovanie je vlastne chov špeciálnych druhov dážďoviek, ktoré kŕmime vhodným biologickým odpadom. Jeho najväčšou výhodou je, že nepozná takmer žiadne obmedzenia. Je možné kompostovať niekoľko kilogramov, ale aj stovky ton biologického odpadu. Začať môžeme prakticky kedykoľvek a kdekoľvek, stačí dodržať niekoľko pravidiel. Nádoba na vermikompostovanie by mala byť z pevného nepriehľadného materiálu, s priliehavým vekom, dostatočne priestranná s drenážnymi otvormi na dne nádoby. Pod nádobu sa odporúča dať miska na zachytávanie odtekajúcej prebytočnej vlhkosti. Takto zachytenú vodu použijeme ako hnojivo pre rastliny. Umiestnenie nádoby je limitované iba teplotou prostredia, ktoré by sa malo pohybovať ideálne v rozmedzí pätnásť až dvadsaťpäť stupňov. Na dne chovnej nádoby najprv vytvoríme „bydlisko“ pre dážďovky – trojcentimetrovú vrstvu podstielky, na ktorú použijeme zmes lístia a kartónu. Dostatočne ju zvlhčíme a položíme na ňu násadu dážďoviek. Najviac sa na chov osvedčili dážďovky, ktoré sa dajú získať pod obchodným názvom kalifornské dážďovky. Kŕmiť ich môžeme surovým rastlinným odpadom: šupkami a zvyškami ovocia a zeleniny, vylúhovaným čajom aj s vreckami, kávovou usadeninou, chlebovými a pečivovými zvyškami, trávou, ktoré priebežne miešame s pilinami, lístím, slamou, senom atď. Množstvo potravy závisí od množstva dážďoviek. 0,25 kg biologického odpadu denne spracuje 0,75 kg dážďoviek. Činnosťou mikroorganizmov a dážďoviek vzniká kvalitný kompost, ktorý nájde využitie v domácnosti aj záhrade. Môžeme ho použiť na hnojenie alebo zlepšovanie štruktúry pôdy. Buď ho pridávame na povrch pôdy alebo ho zmiešame so zeminou a priamo do neho vysádzame a vysievame rastliny,“ ukončuje svoje rozprávanie Branislav Moňok, štatutárny zástupca organizácie.
Viac info o projekte: https://www.facebook.com/PriateliaZeme/http://www.priateliazeme.sk/spz/
Sprout me
Projekt Sprout Me je na trhu už päť rokov a za ten čas sa postupne vybudovala skupinka ľudí, ktorí dodnes na pestovanie klíčkov nedajú dopustiť. Usmievavá zakladateľka Katarína Kopúnová (29) z Bratislavy v tejto činnosti vidí svoje poslanie a súčasne obrovskú radosť. ,,Okrem predávania na rôznych trhoch a festivaloch mám aj eshop na ktorom nájdete širokú ponuku semienok na nakličovanie a tiež nakličovacie nádoby. Tiež vediem klíčkové workshopy a kurzy varenia zamerané na zdravé stravovanie alebo varenie s klíčkami,“ prezrádza Katarína Kopúnová. Klíčky sú mimoriadne zdravé, dajú sa síce kúpiť aj naklíčené, ale pre Katku je najväčšia radosť, keď ich vidí rásť a súčasne vie, odkiaľ pochádzajú a ako sa s nimi počas tohto rastu zaobchádzalo.,,Dajú sa pestovať v hocijakom ročnom období, majú viac minerálov a vitamínov, ako ktorákoľvek dospelá zelenina,“ vysvetľuje zakladateľka projektu Sprout me. Podľa jej vlastných slov si však treba uvedomovať, že pestovanie klíčkov predstavuje istým spôsobom záväzok. Ak si ich chceme vypestovať, trvá to zopár dní. Počas týchto dní by sme nemali na noc odchádzať z domu a veľmi na ne zabúdať. ,,Potrebujú totiž každodennú starostlivosť, vďaka ktorej sa nám odvďačia bohatou, zelenou úrodou plnou vitamínov, minerálov, enzýmov a chlorofylu,“ upozorňuje Katarína začínajúcich pestovateľov klíčkov. Za ten dlhý čas odkedy pôsobí na trhu predala relatívne veľké množstvo nakličovacích nádob, zorganizovala veľa kurzov a workshopov. Preto pevne verí, že so všetkými znalosťami a pomôckami, ktoré od nej ľudia majú k dispozícií sa nakličovaniu aj naozaj venujú. ,,Teším sa každej spätnej väzbe a aj tomu, keď vidím, že moje klíčky ľuďom prinášajú bezbrehú radosť,“ hovorí s úsmevom. Katku k tejto myšlienke priviedlo obdobie sťahovania, kedy sa z útulnej dediny nečakane presťahovala do veľkého mesta. ,,Kým som bývala doma, bola som zvyknutá ísť na záhradu a natrhať si zeleninu alebo bylinky, ale v hlavnom meste také možnosti neboli. Tak som si vlastnú mini záhradku s klíčkami začala pestovať v byte,“ prezrádza Katarína, ktorú tešilo, ako pozitívne reagovalo jej okolie na túto milú záľubu. Napokon sa tomu rozhodla venovať aktívnejšie a práve vtedy vznikol jej projekt Sprout me, ktorý zožal veľký úspech a priniesol jej do života plno nadšených záujemcov o jej klíčky. ,,Osobne si myslím, že pestovanie klíčkov sa už celkovo dostáva do povedomia a viac sa o tom medzi ľuďmi hovorí, než pred niekoľkými rokmi,“ ukončuje svoje rozprávanie Katarína Kopúnová, zakladateľka projektu Sprout me.
Viac info o projekte: https://www.facebook.com/sproutme/
Red 9 s.r.o. /Superhalm /Wiesfood
Projekt sa na trhu pohybuje od roku 2012. Približne pred pol rokom sa jeho zakladatelia rozhodli zaradiť do svojho portfólia aj produkty, ktoré dokážu nahradiť plasty a tým chrániť našu planétu. V novembri minulého roku oslovili zopár spoločností v zahraničí, ktoré už ekologické výrobky vyrábajú a predávajú. Tým úspešne nadviazali spoluprácu a sortiment už majú v ponuke. V januári tohto roku oslovili potenciálnych zákazníkov, ktorých ich produkty ihneď zaujali a tak ich zaradili do predaja či do svojich prevádzok. ,,Na festival udržateľnosti Pomalo sme prišli preto, aby ľudia vedeli, že také niečo existuje aj na Slovensku a mohli si buď priamo cez nás alebo našich obchodných partnerov, prípadne aj cez e-shopy kúpiť naše produkty,“ hovorí Gabriela (47) z Bratislavy, generálna manažérka firmy Red 9 s.r.o. Ich cieľom bolo sa zamerať aj na bežného konzumenta a ukázať možnosti, ako sa správať ekologicky. V ich portfóliu v súčasnej dobe nájdeme slamku na pitie s názvom Superhalm (super slamka), ktorá je vyrobená z jablka a prídavných látok, je ohybná ako žuvací cukrík, odolná voči vyschnutiu, je čisto vegánska, moderná a dokonca sa dá aj konzumovať. Slamku môžeme mať v studenom nápoji približne hodinu a štyridsať päť minút v teplom nápoji. Časť slamky ponorená v nápoji postupne mäkne, potom ju stačí len otočiť a rovno zjesť, ale nie je to podmienkou. Slamka je kompostovateľná, pri kontakte s vodou sa rozloží v prírode sama. Jedná sa o potravinársky produkt, takže treba ju do dvoch rokov spotrebovať. Čoskoro do ponuky pridajú aj slamky rovnakého zloženia, ktoré sú ideálne do kokteilov a na ľadovú dreň, ktoré sú dlhšie a širšie. Návštevníci s radosťou využili možnosť ich produkty otestovať, ochutnať. ,,Máme tu aj vystavené názorné ukážky, kde je slamka ponorená v nápoji a to v jednotlivých časových intervaloch od desať minút, dvadsať minút, do hodiny až do vyše hodiny, aby mal zákazník možnosť vidieť, jej postupné zmeny ale aj to, že slamka je trvalo udržateľná a nevpúšťa do nápoja žiadne čiastočky,“ vysvetľuje Gabriela. Slamka jednoducho nasiakne nápojom, ktorý práve pijete. V prípade alkoholu, slamka reaguje rovnako, pričom nasiakne tekutinou, ktorú práve pijeme a môže chutiť rovnako ako samotný nápoj. ,,V ponuke máme rodinné a ekonomické balenie. Rodinné balenie je v krabičke ,kde je viac ako 50 kusov a stojí 5,39 eur s DPH. Ekonomické balenie vhodné pre reštaurácie, bary, hotely je balené v obale a obsahuje viac ako 1 200 kusov, stojí 49,68 eur s DPH,“ ukončuje svoje rozprávanie Gabriela (47).
Viac info o projekte: https://www.facebook.com/Wisefood_sk-2265759220411826/
Instagram: wiesfood_sk
Foto a text: Patrícia Brestovanská