Ak ste už niekedy boli na káve v Martinuse, určite vám nemohol uniknúť titul Kúzelné upratovanie od Marie Kondo, sympatickej mladej Japonky, ktorá si svojou KonMari upratovacou metódou získala takmer celý svet. Kniha mala aj pokračovanie, dokonca, na veľký ohlas sa natočila aj šou, ktorú môžete vidieť na Netflixe, kde samotná Marie navštevuje domácnosti ľudí. Pomocou svojej KonMari metódy, teda jasne stanovených zásad a pravidiel, pomáha sprehľadniť byt či dom. Je to naozaj nákazlivé, keď si tento program občas s manželom večer, ako „oddychovku“, zapneme, smejeme sa, pretože sa obaja prichytíme pri tom, že pozeráme okolo seba, a rozmýšľame, ktorý predmet v izbe nám „nespôsobuje radosť“ a preto pre nás nie je potrebný, je teda dobré mu za službu poďakovať a poslať ho kade-ľahšie. Teda vyhodiť.
K napísaniu tohto článku ma inšpiroval samotný názov tejto webstránky – #Redukujem. My redukujeme podľa Marie Kondo. Človek toho veľa nepotrebuje a redukovať je úžasná vec. Akurát… Keď sa všetko nepotrebné nahádže do vriec, ide to do smetiaku, do spaľovne, alebo na skládku… Čo ja viem, z toho až taký dobrý pocit nemám. Marie vo svojej knihe vyslovene zdôrazňuje, aby sme svojich blízkych nezaťažovali svojim odpadom. Tí častokrát nevedia povedať nie a vlastne sa potom tie nepotrebné veci hromadia niekde inde. Čiže Marie radí, vyhodiť.
Nevyhadzujte, darujte
Zero waste princíp mi je blízky a ako rodina sa snažíme, v rámci našich možností, k nemu priblížiť čo najviac, ako je to len možné. Rada by som sa preto s vami podelila o jednu „vychytávku“, ktorá mi pomohla zladiť úžasnú KonMari Metódu so Zero waste prístupom k životu. Aj ten ma totiž ako matku, ktorá chce pre svoje deti zelenú planétu, nadchol.
Tou „vychytávkou“ je skupina na Facebooku, ktorá sa volá „Nevyhadzujte, darujte“. Existujú viaceré (pre Bratislavu, Žilinu, Bytču, Banskú Bystricu, Zvolen). Kedysi som veci, ktoré som mala na vyhodenie, a boli ešte k svetu, fotila a prácne spravovala každej tej veci predajný inzerát. Stálo ma to však dosť veľa času, a pretože veci boli za symbolickú cenu, nemohli teda finančne pokryť stratu času, ktorý som minula na nahadzovanie na bazár (po jednom), jednanie s „odberateľmi“, balenie, behanie na poštu. Do tejto skupiny na FB mi stačí veci (aj spolu) odfotiť a postnúť. Do dvoch minút mám dohodnuté, že si po veci niekto príde. Väčšinou ide o ľudí, ktorí tú konkrétnu vec momentálne skutočne potrebujú. Je mi to jasné z ich komentáru, alebo potom aj pri osobnom stretnutí. Ich radosť ma urobí šťastnou. A odpad som nevyrobila. Dve muchy jednou ranou.
Zamietnuť dary od mamy? Ako?!
Bea Johnson, autorka knihy Domácnosť bez odpadu a svetoznáma „celebrita“ v zero waste životnom štýle má takú fajnú pyramídu, ako „návod na život“. Sú to tieto kroky:
- Zamietnuť
- Zredukovať
- Zúžitkovať
- Zrecyklovať
- Skompostovať
Prvý krok, teda Zamietnuť to, čo nepotrebujeme, nám perfektne pomôže pri udržaní čistej, prehľadnej domácnosti, ku ktorej sme sa dopracovali pomocou KonMari metódy. Jednoducho, pustiť si domov len to, čo v nás vyvoláva radosť, obklopiť sa len tými vecami, ktoré sa nám skutočne páčia. Znie to jednoducho, však? Áno, zdanlivo to jednoduché je. Pre môjho manžela určite. Dokáže bez okolkov, na rovinu, odmietnuť čokoľvek, čo nepotrebuje. Je mu pritom jedno, čo si kto o ňom pomyslí. Pre mňa? Ešte donedávna to pre mňa nebolo také ľahké. Ide totiž o dary. Dary z lásky, od blízkych, ktorých človek miluje. Vysvetlím to na príklade.
Mám úžasnú, starostlivú, dobrú maminu. Možno poznáte knihu od Garyho Chapmana – 5 jazykov lásky. Každý hovoríme „tým svojim“ jazykom. Sú to napríklad Slová uznania, Venovanie pozornosti, či Venovanie „služby“. Jazykom lásky mojej maminy sú dary. Ona, keď chce niekomu prejaviť lásku, obdaruje ho. Ja však hovorím iným jazykom lásky a dostávanie darov ma skôr privádza do rozpakov. Najmä, ak je predmet darovania nie tak celkom podľa môjho gusta, a ešte k tomu v obale.
Čiže, mám ich zamietnuť, však? No? Ale ako? Od mamy? Milujúcej? Ktorá mi týmto prejavuje svoju lásku? Hm. No dobre, a seba, seba mám rada? Dovolím si ten nepríjemný pocit, prijať do svojej domácnosti dary, nepotrebné veci, ktoré ma netešia? Keď mám rada seba, môžem začať milovať aj iných. Ja som teda na prvom mieste. Nie, dary neprijmem. Mojej mamine to však urobiť nemôžem, pretože by som kvázi neprijala od nej tú lásku. Ako sme to teda doma vyriešili?
Kde je láska, tam je riešenie
Keďže som spomínala, že moja mama je úžasná, naučila sa dávať dary také, aké sme s manželom ochotní akceptovať. Vlastne už všetci naši blízki. Ktoré to sú? No predsa jedloooo! 😀
Nie je to nič obtiažne, vedia, čo nám chutí. Za jedlo bez obalu sú bonusové body. Napríklad, dnes prišla moja mamina stráviť s mojím synom, jej vnukom, poobedie. Neprišla, ako inak, naprázdno, to ona „z lásky nedokáže“. Priniesla nám tašku sladučkej kukurice v plátennej taške.
Výsledok? Dar bol darovaný, láska je odovzdaná. Na oboch stranách. Domácnosť zostala nezaťažená. A bruško bude plné. 🙂